Kto sú tí moslimskí vedci, ktorí “neexistujú”?

Autor: Nina Havierniková | 15.9.2015 o 18:21 | (upravené 15.9.2015 o 18:38) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  597x

Po internete sa šíri citát, pripisovaný Milanovi Lasicovi: „Schyľuje sa k stretu civilizácií a my sa nemôžeme len tak nečinne prizerať, ako islam ovládne Európu."

Citát pokračuje:

"Lebo to nám hrozí. To sú dva odlišné svety – Picasso, Beethoven, Goethe, Einstein, Newton… To všetko boli kresťania. Poznáte nejakého moslimského vedca alebo umelca? Nemôžeme sa vzdať niečoho, čo sme budovali stáročia. Pozrite sa, koľko majú moslimovia detí. Bojím sa, že o niekoľko desaťročí ich v Európe bude viac než kresťanov. Myslíte, že sa prispôsobia? Nie, oni sa nechcú prispôsobovať. Budú chcieť žiť po svojom. Zaviesť šáriu, zakázať alkohol, ženy sa budú musieť zahaľovať. A to ešte nehovorím o terorizme. Musíme sa ozvať, kým je čas!”

Okrem toho, že citát je podľa všetkého podvod (https://dennikn.sk/blog/nezdielajte-text-lasicu-moslimoch-podvrh/), jedna veta z neho si zaslúži komentár.

To sú dva odlišné svety – Picasso, Beethoven, Goethe, Einstein, Newton… To všetko boli kresťania. Poznáte nejakého moslimského vedca alebo umelca?

Kresťanské hodnoty Picassa, Beethovena, Goetheho, Einsteina a Newtona komentovať nebudem. Tak, ako ani moslimské hodnoty Mohameda al-Kwarizmi, Ibn al-Haythama, alebo Omara Khayyáma.

Kto ale boli títo muži?

V deviatom storočí v Bagdade, Mohamed al-Khwarizmi napísal knihy o algebre, o astronómii, zrevidoval a opravil Ptolemaiove teórie a mapy sveta. Latinské preklady jeho prác predstavili desatinný číselný systém západnej civilizácii.

Ibn al-Haytham, ktorý sa narodil v Basre v desiatom storočí, autor podrobného popisu ľudského oka, začal päťsto rokov pred Leonardom s konštrukciou zariadenia, neskôr známeho ako camera obscura. Uvedomoval si zväčšovaciu silu šošovky, vynálezu, ktorý neskôr umožnil Galileovi, Kopernikovi a Leeuwenhoekovi nájsť hviezdy a mikróby. Niekoľko storočí pred Newtonom, Ibn al-Haytham si je vedomý gravitácie a píše o príťažlivosti hmoty.

V jedenástom storočí, Omar Khayyám vypočítal dĺžku roka na 365,24219858156 dňa. V dvadsiatom prvom storočí, za pomoci teleskopu a počítača, dĺžka roka je vypočítaná na 365,242190 dňa.

Poznáte nejakých moslimských vedcov alebo umelcov? Nie? To ale neznamená, že neexistujú.

(A ktokoľvek zneužil Lasicovo meno, by si mal uvedomiť, že na imitovanie vzdelaného a inteligentného človeka je tiež treba mať vzdelanie a inteligenciu.)

Použitá literatúra: Michael Hamilton Morgan. 2007. The Enduring Legacy of Muslim Scientists, Thinkers, and Artists.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?